Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911

Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911

Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky 1911

Čas realizácie: Júl 2013
Lokalita: Gréckokatolícka Cirkev, Farnosť Ľutina

Plocha: 170 m2

Materiál : zlato, smalt, prírodný kameň
Návrh : Don Camillo
Realizoval : Don Camillo, J. Choma, M. Strachan, J. Strachan, O. Vlček, R. Vorobeľ, T. Biganič, J. Šebeš, P. Šujeta, M. Jančišin, F. Tokarčík, S. Vojtek, J. Lukačovská, I. Oravcová, K. Lucová, M. Firmentová, M. Fabiánová, K. Kaňuščáková, J. Borbélyová, M. Kišáková, sr. Romana SSNPM, Inka,
 
 
 
Komentár : Interiér baziliky minor v Ľutine, najväčšom mariánskom pútnickom mieste Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie dostal v posledných týždňoch nový šat v podobe sakrálnej mozaiky zrealizovanej umeleckým ateliérom Centro Arte. Ústrednou myšlienkou celej mozaiky je tajomstvo Božieho milosrdenstva a dominantnú postavu v nej tvorí obraz Ježiša Krista zo zjavenia sa rehoľnej sestre sv. Faustíne. Postava Krista je umiestnená na ľavej strane hlavnej lode a situovaná na pozadí rovnoramenného gréckeho kríža celého v zlate. Kríž sa totižto stal vrcholným miestom prejavu Božej lásky. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna...“ Jn. 3,16. A tak iba z kríža možno čerpať ovocie Božej lásky ktorým je Božie milosrdenstvo s nami a pre nás. Prebodnutý Kristov bok je epicentrom odkiaľ tryskajú všetky lúče tohto milosrdenstva. Šialeným tempom sa rútia až k zemi aby bolo jasné každému, že Božie milosrdenstvo chce zahrnúť všetko pozemské stvorenie. Ba čo viac, Božie milosrdenstvo je schopné predierať sa mnohými úskaliami len aby sa nás dotklo. Pre nás bolo dôležité podčiarknuť práve túto skutočnosť.
 
Ľavé rameno kríža v jemnom oslabení a iba v náznaku pokračuje a privádza nás k prvej scéne, podobenstvu o milosrdnom Samaritánovi. Ježiš totiž hovoriac o tak hlbokom tajomstve akým je Božie milosrdenstvo nepoužíva rozsiahle teologické traktáty ale jednoduchý obraz. “ Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov.“ Lk. 10,30. Centrálnou postavou je Samaritán, ktorého sme umiestnili presne do stredu na zvislú os celej klenby. Je zaodetý v rúchu zelenej farby ako znak nového človeka, nového života, živej ratolesti, podobne ako ju obdržal v korábe Noe ako znak že Boží hnev pominul a je čas zostať verným Bohu. Milosrdný Samaritán sa skláňa k človeku v núdzi. Prestiera mu svoj plášť na zem a nalieva do rán víno. Pocestný muž má na hrudi ranu presne ako Kristus na kríži. Je to identicky tá istá rana. Vlastne to je ten istý Kristus lebo on povedal „ čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili“. Celý tento moment je ponorený do ramena kríža pretože iba v ňom možno čerpať silu stať sa tiež samaritánom.
 
Celú scénu dotvárajú ešte dva momenty. V ľavej časti je levíta, ktorý všetko čo urobí je iba strohý pohľad no v podstate si ide svojou cestou. Vo svojej temnote a slepote vidí iba seba samého. Preto v jeho okolí sa nachádza materiál sivej a pochmúrnej farby. Objavujú sa tu aj náznaky zlata v čiernej línii, ktoré je symbolom Božej milosti, lebo ani v prípade takéhoto človeka nie je nič stratené.
 
Na pravej strane scény ako protiklad a aj pre vyváženie matérie sa nachádza živý strom. Je zakorenený v ramene kríža a vyrastá ako tá zelená ratolesť o ktorej tak často hovorí Kristus. „Ja som vinič, vy ste ratolesti.“ Jn. 15,5. Nebolo pre nás dôležité identifikovať tento strom či ide o taký alebo onaký druh. Pre Ježiša Krista bolo najdôležitejšie nájsť na ňom ovocie lebo “... pocítil hlad...“ Aj dnes je Ježiš hladný. No ovocie ktoré hľadá nerastie na strome. Je to ovocie skutkov lásky a milosrdenstva. Samaritán je tým ovocím. My máme byť tým ovocím lebo „...ratolesť, ktorá neprináša ovocie odrežú a vyhodia von.“
 
Na protiľahlej pravej strane lode v tom istom klenbovom priestore sa nachádza druhá scéna svadby v Káne Galilejskej. Možno je na mieste otázka čo má spoločné svadba v Káne Galilejskej s Božím milosrdenstvom. Ten spomínaný dotyk Božej lásky a milosrdenstva sa môže realizovať aj prostredníctvom príhovoru. A keďže toto je mariánske pútnické miesto, koho iného ak nie príhovoru Božej Matky Panny Márie. Ona je teda hlavnou protagonistkou tejto scény no na rozdiel od milosrdného Samaritána nie je umiestnená v strede klenby. Je to zámerne. Práve naopak je akoby úplne bokom, na rohu stola, na periférií celej scény. Chceli sme tým podčiarknuť aký bol celý život Panny Márie. V ústraní, nenápadná, skromná, v tieni svojho Syna. Dokonca je v pozícii stojacej postavy pričom všetci sedia (mladomanželia, Ježiš Kristus). Panna Mária stojac sa stotožnila s obsluhujúcimi čo znamená že je stále pripravená slúžiť, zasiahnuť ak si to situácia vyžaduje. Dvaja obsluhujúci sa starajú aby na stole nič nechýbalo. Panna Mária slúži tým že sa prihovára u svojho Syna. Povie „...nemajú vína“. Toto je jej poslanie a toto sú jej iné slová: „ Hľa služobnica Pána...“ Lk. 1,38.
 
Najkrajším posolstvom tejto scény je že Ježiš Kristus nie je hluchý na prosbu Matky. Vo svojom nekonečnom milosrdenstve sa jemne nakláňa k svojej Matke a zároveň žehná nádoby naplnené vodou aby ich premenil na víno a tým urobil prvý zázrak. Kristus teda realizuje prosbu Matky a keď na kríži povie „...hľa tvoja Matka...“ , to nehovorí len apoštolovi Jánovi, ale tieto slová adresuje nám všetkým. Je našou Matkou a treba jej len patriť. Celý. Totus Tuus. Celý tvoj. Toto bolo heslo svätého otca Jána Pavla II ktoré nás posúva  práve k jeho postave v prednej časti pravej strany lode.
 
V celej koncepcii tejto mozaiky v kontexte Božieho milosrdenstva má postava sv. Jána Pavla II nenahraditeľné miesto. Bol to práve on ktorý najrazantnejšie šíril kult Božieho milosrdenstva. Zároveň netajac sa svojím kladným postojom k Slovanom a v neposlednom rade aj k východnému obradu navštívil Slovensko niekoľko krát. Práve toto boli pohnútky k tomu že si našiel miesto v tejto mozaike Ľutinskej baziliky. Tá sa nachádza nad jeho ľavou rukou. Pri druhej svojej návšteve v roku 1995 ako prejav lásky ku Gréckokatolíkom na Slovensku navštívil aj mesto Prešov, sídlo Prešovského biskupstva. Z toho dôvodu Prešovská katedrála dotvára pozadie nad jeho pravicou.
 
Celá postava sv. Jána Pavla II je osadená na tečúcom prameni vody obkolesenej skalami. Chceli sme sa aspoň trochu dotknúť jeho ľudského rozmeru života v ktorom tak veľmi miloval nielen Poľské ale i Slovenské veľhory – Tatry. Vo svojom príhovore na Slovensku západný a východný obrad prirovnal k tatranským plesám ktoré spájajú horské potoky. V mozaike tento prameň vody nemá počiatok ani koniec. Spájať sa a budovať jednotu je treba stále do nekonečna.
V duchovnom ponímaní tento prameň je obrazom najprv krstného kúpeľa v ktorom sme sa zrodili pre život v Cirkvi. On stojí uprostred vody ako Ježiš keď zostúpil do rieky Jordán aby sa dal pokrstiť. V zapätí je to prameň vody o ktorej hovorí Kristus svojmu tajnému učeníkovi keď povie „...musíte sa znova narodiť z vody a ducha.“ To je krst v Duchu Svätom ktorý zostupuje na postavu sv. Jána Pavla II v podobe holubice. Tak sa rodí človek pre večný život v nebeskom kráľovstve. Sv. Ján Pavol II, náš súčasník, je nám všetkým príkladom ako byť svätý. A tak najprv Totus Tuus a potom Santo Subito. Svojou pravou rukou žehná nám všetkým určite aj teraz a preto sme jeho pravicu osadili do zlatého poľa ako symbolu Božej milosti.
 
Celú kompozíciu mozaiky sme dotvorili štyrmi postavami blahoslavených mučeníkov novodobej histórie Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku. Blahoslavený Peter Pavol Gojdič OSBM je umiestnený v pravej prednej časti lode baziliky. Oproti nemu na ľavej strane je blahoslavený Vasiľ Hopko. Na tej istej ľavej strane v zadnej časti je situovaný blahoslavený Teodor Romža. Naproti nemu ako posledný zo štvorice je blahoslavený Metod Dominik Trčka CSsR. Všetci štyria okupujú úzky a štíhly priestor v tesnej blízkosti štyroch hlavných nosných pilierov celej baziliky. Tak ako tieto mohutné piliere sú architektonicky nevyhnutné pre celkovú statiku chrámu, tak títo štyria blahoslavený sa stali duchovnými piliermi Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku.
 
Najvýnimočnejším miestom z hľadiska verejnej úcty sa stali dva frontálne piliere chrámu v tesnej blízkosti ikonostasu. Sú na nich zhotovené relikviáre. Na ľavej strane sú uložené relikvie sv. Faustíny a na pravej strane relikvie sv. Jána Pavla II. Sú to mohutné štruktúry prírodného materiálu a zlata ukončené podstavcom pre samotný relikviár.